Bratislava

Article in other languages:

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Bratislava pozri Bratislava (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 48°08′38″S 17°06′35″V / 48.14389, 17.10972
Bratislava
Hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava Panorama 01 new.JPG
Bratislava
Štát Vlajka Slovenska Slovensko
Kraj Bratislavský
Historický región Bratislava a okolie
Okres Bratislava I, II, III, IV, V
Rieka Dunaj
Súradnice 48°08′38″S 17°06′35″V / 48.14389, 17.10972
Najvyšší bod
 - výška 514 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 126 m n. m.
Rozloha 367,580 km² (36 758 ha)
 - aglomerácia 853,15 km² (85 315 ha)
 - kraj 2,053 km² (205 ha)
Obyvateľstvo 428 791 (31. 12. 2008)
 - aglomerácie 546 300
 - okresu 616 578
Hustota 1 166,52 /km²
Prvá pís. zmienka 907
Primátor Ing. Andrej Ďurkovský (SDKÚ-DS, KDH)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 8XX XX
Tel. predvoľba +421-2
ŠÚJ 582000
EČV BA
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Locator Red.svg
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Locator Red.svg
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Mapa Bratislavy
Mapa Bratislavy
Wikimedia Commons: Bratislava
Webová stránka: http://www.bratislava.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Bratislavčan

Bratislava (do roku 1919 slov. Prešporok/Prešporek, nem. Pressburg, maď. Pozsony ("Požoň"), poľ. Bratysława, rus. Братислава, v mod. gr. Mπρατισλάβα, v stredoveku lat. Posonium, historicky gr. Istropolis) je hlavným, najľudnatejším a rozlohou druhým najväčším[1] mestom Slovenska a sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Má rozlohu 367,584 km², žije tu takmer 429-tisíc obyvateľov, v bratislavskej aglomerácii s rozlohou 853,15 km² žije 546 300, v Bratislavskom kraji okolo 617-tisíc a v Bratislavskom kraji spolu s Trnavským krajom, ktorý ho obklopuje, 1,15 milióna (pozri Bratislavsko-trnavská aglomerácia a Bratislavsko-trnavsko-nitrianska aglomerácia). Predpokladá sa, že denne do mesta dochádza 150-tisíc až 200-tisíc ľudí, teda v bežný pracovný deň sa tu nachádza okolo 600-tisíc ľudí.

Sídli tu prezident, parlament, vláda, ministerstvá a rôzne úrady. V Bratislave tiež pôsobí niekoľko univerzít, vysokých škôl, divadiel, múzeí a iných kultúrnych ustanovizní akou je napríklad svetoznáma Slovenská filharmónia alebo Slovenská národná galéria.

Bratislava je sídlom viacerých medzinárodných inštitúcií. Od roku 1997 tu sídli Rozvojový fond OSN pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov - United Nations Development Programme for Europe - skr. UNDP Europe a od roku 2009 sa mesto mohlo stať sídlom Regionálneho úradu Populačného fondu OSN pre východnú Európu a strednú Áziu - skr. UNFPA. Tým Bratislava mohla mať pozíciu tretieho najvýznamnejšieho centra inštitúcií OSN v Európe po Ženeve a Viedni. Od roku 2000 je mesto sídlom Medzinárodného vyšehradského fondu - International Visegrad Fund. Na Námestí Slobody sídli Európska rada Svetovej poštovej únie (UPU).

Pred druhou svetovou vojnou sa v Bratislave hovorilo troma jazykmi: nemeckým, maďarským a slovenským.

Bratislava je mesto bohaté na pamiatky, z ktorých mnohé sa nachádzajú v Starom Meste. Mestská pamiatková rezervácia je jedna z najväčších na Slovensku. Dominantou je štvorvežový Bratislavský hrad, vedľa ktorého sa nachádza budova Národnej rady Slovenskej republiky a neďaleko Dóm svätého Martina.

Najvýraznejšou modernou stavbou je Nový most na Dunaji, najväčší zavesený most na svete s jedným pilierom a jednou závesnou rovinou[1]. V roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku v kategórii mostné stavby.

Obsah

Poloha

Bratislavský hrad

Nachádza sa v strednej Európe, na súradniciach 17°7' východnej dĺžky, 48°9' severnej šírky, 126 – 514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj, na upätí pohoria Malé Karpaty. Svojou rozlohou 367,58 km² je druhým najväčším mestom Slovenska (po meste Vysoké Tatry). Leží v blízkosti Česka, Rakúska a Maďarska. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne, čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom Győr a moravským mestom Brno tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región CENTROPE.

Najbližšie obce a mestá pri Bratislave sú na severe obce Marianka a Borinka, mestá Stupava a Svätý Jur, na východe obce Most pri Bratislave, Chorvátsky Grob a Ivanka pri Dunaji, na juhovýchode obce Rovinka, Dunajská Lužná, Kalinkovo, Hamuliakovo a mesto Šamorín, na juhu maďarská obec Rajka a rakúska obec Deutsch Jahrndorf, na západe rakúske obce Kittsee a Wolfsthal a rakúske mesto Hainburg an der Donau.

Predpokladá sa, že v najbližšej dobe sa bude Bratislava rozvíjať aj juhozápadným smerom v okolí štátnej hranice s Rakúskom a pravdepodobne bude plynulo napojená aj na susedné rakúske obce.

Graf počasia pre Bratislavu
J F M A M J J A S O N D
 
 
30
 
2
-3
 
 
40
 
4
-2
 
 
30
 
10
1
 
 
30
 
15
4
 
 
50
 
20
9
 
 
70
 
23
12
 
 
60
 
26
14
 
 
60
 
26
13
 
 
30
 
21
10
 
 
40
 
15
5
 
 
50
 
7
1
 
 
50
 
3
-1
teploty v °C
zrážky v mm
zdroj: WeatherBase
Kráľovské premenenie
Špitálska ulica

Podnebie

Bratislava sa nachádza v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je charakteristické výrazným rozdielom medzi teplotami v lete a v zime a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. Priemerná ročná teplota je okolo 9,9° C. Slnko svieti priemerne 1976,4 hodín ročne a padne okolo 527,4 mm zrážok.

Nový most v noci

Časti mesta

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mestské časti Bratislavy
Hlavné námestie
Hviezdoslavovo námestie

Bratislava sa delí na 5 okresov a tie spolu na 17 mestských častí. Z hľadiska rozlohy sú najväčšou mestskou časťou Podunajské Biskupice, s podielom 11,5 % a najmenšou mestská časť Lamač s podielom 1,8 % z celkovej rozlohy mesta.

Vodné toky

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vodných tokov v Bratislave

Cez Bratislavu tečie rieka Dunaj, druhá najväčšia európska rieka, a oddeľuje mestskú časť Petržalka od ostatných mestských častí. V mestskej časti Devín sa do Dunaja vlieva rieka Morava, do ktorej západne od Devínskej Novej Vsi ústi riečka Mláka.

Do Karloveského ramena sa západne od Dlhých dielov vlieva Mokrý potok. Pri Botanickej záhrade ústi do Dunaja potok Vydrica.

Východné svahy Malých Karpát odvodňuje Račiansky kanál, ktorý sa severne od mestskej časti Vajnory spája s vodami Blatiny, ktorá ďalej ústi do Malého Dunaja.

Vodné plochy

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vodných plôch v Bratislave a okolí

V Bratislave sa nachádza niekoľko prírodných a umelých vodných plôch, z ktorých prevažná väčšina slúži aj ako prírodné kúpaliská. Napríklad Štrkovecké jazero a Kuchajda v Ružinove, Vajnorské jazerá a Zlaté piesky pri diaľnici D1, Malý Draždiak a Veľký Draždiak v Petržalke, Rusovské a Čunovské jazero.

Názov

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Bratislavy

Bratislava získala súčasný názov začiatkom roka 1919. Pred rokom 1918 sa v 19. storočí volala po slovensky Prešporok, Prešpurek alebo zriedkavo Bratislava, Břetislava či Požúň, po maďarsky Pozsony, po nemecky Preßburg alebo Pressburg. V maďarčine sa dodnes prevažne používa názov Pozsony, v nemčine sa dnes používa aj názov Pressburg aj názov Bratislava.

Bratislava je známa aj pod označeniami Krásavica na Dunaji a Mesto Mieru (titul mestu udelila Svetová rada mieru). Bratislava má aj viacero slangových označení, asi najznámejším je názov Blava, ktorý pravdepodobne vznikol skrátením viacslabičného názvu Bratislava. Napriek pomerne častému používaniu ho niektorí rodení Bratislavčania považujú za hanlivý.

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Bratislavy
Bratislava v 16. storočí
Bratislava v 17. storočí
Podhradie v 17. storočí
Devínsky hrad

Vďaka svojej polohe bola Bratislava približne od 13. storočia (oficiálne sčítania existujú až od konca 18. storočia) do približne roku 1870 prevažne mestom nemecky hovoriacich obyvateľov. Po oficiálnom sčítaní obyvateľov v rokoch 1850 až 1851 bolo v Bratislave 42 238 obyvateľov, z toho 31 509 (74,59%) Nemcov, 7 586 (17,9%) Slovákov a 3 154 (7,4%) Maďarov. Veľa Židov bolo zarátaných medzi Nemcov alebo Maďarov.

V roku 1890 prebehlo ďalšie sčítanie a tu sa už prejavila silná maďarizácia. V meste malo žiť 52 441 obyvateľov, z toho 31 404 Nemcov, 10 433 Maďarov a 8 709 Slovákov.

V roku 1907 tu žilo vyše 70-tisíc obyvateľov, z čoho tretinu tvorili Maďari, polovicu Nemci, sedminu Slováci, okrem toho ešte Chorváti, Srbi, Bulhari, Rumuni, a iné národnosti[3].

Na konci druhej svetovej vojny bola väčšina nemeckých obyvateľov ríšskymi úradmi evakuovaná do relatívne bezpečnejšieho vnútrozemia Veľkonemeckej ríše, časť z nich sa po skončení vojny vrátila. V priebehu rokov 1945-1946, boli takmer všetci Nemci vyhnaní a veľa Maďarov bolo vysťahovaných v rámci výmeny obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom.

Pričlenené a odčlenené obce

Celková rozloha mesta je v súčasnosti 36 758,3 ha.

Rok Rozloha Názov územia
1278 1780,9 ha mesto s predmestiami
1279 +1253 ha Lamač
1280 +514 ha Selendorf
1287 +444,2 ha Vydrica
1288 +2963,3 ha Krásna Ves
- +943,2 ha Petržalka (mestské majetky)
- +1527,5 ha Petržalka (bratislavské hradné panstvo)
1525 +2664,6 ha Vajnory (+ Trnávka)
1851 -1352,9 ha Vajnory (okrem Trnávky)
- -644,9 ha Lamač (zaniknuté osady pripadli Bratislave)
- -2870,6 ha Petržalka
1943 +1022 ha Karlova Ves
1946 +1441,5 ha Devín
Rok Rozloha Názov územia
1946 +864,5 ha Dúbravka
1946 +644,9 ha Lamač (hranice v prospech Bratislavy)
1946 +2870,6 Petržalka
1946 +2194,5 ha Prievoz
1946 +1751,2 ha Rača
1946 +1352,9 ha Vajnory
1972 +1972,4 ha Čunovo
1972 +2429,1 ha Devínska Nová Ves
1972 +2051,9 ha Jarovce
1972 +4177,5 ha Podunajské Biskupice
1972 +2556,8 ha Rusovce
1972 +967,7 ha Vrakuňa
1972 +3238,5 ha Záhorská Bystrica

Obyvateľstvo

Michalská brána
Pohľad na mesto z korunovačnej veže Bratislavského hradu
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam mestských častí v Bratislave podľa počtu obyvateľov

Národnostné zloženie z roku 2008: Slováci 88,9%, Maďari 5,8%, Česi 2,2%, Nemci 0,5%, ostatní 2,6%.

Vierovyznanie: Rímskokatolíci 56,7%, bez vyznania 29,3%, Evanjelici 6%, nezistené 4,7%. V demografickom vývoji sledovanom podľa mestských častí došlo od roku 1990 ku stagnácii až poklesu obyvateľstva v 9 mestských častiach: Staré Mesto, Nové Mesto, Podunajské Biskupice, Ružinov, Vajnory, Devín, Lamač, Jarovce, Rusovce.

Relatívne výraznejší prírastok obyvateľov bol zaznamenaný v mestskej časti Karlova Ves o 14 581 obyvateľov (nárast o 77 %) a Devínska Nová Ves o 3 998 obyvateľov (nárast o 30,8 %), ktorý vznikol v dôsledku ukončenia sústredenej bytovej výstavby.

Najvyšší počet obyvateľov (115 tisíc) mala v roku 2005 mestská časť Petržalka (27,0 %) a najnižší počet obyvateľov mestské časti Devín a Čunovo s podielmi 0,18 % z celkového počtu obyvateľov mesta.

Najvyšší počet obyvateľov, 452 278, mala Bratislava v roku 1996, odvtedy počet obyvateľov klesal.

Vývoj počtu obyvateľstva

Hospodárstvo a ekonomika

Centrálna obchodná zóna na Nivách
Bližšie informácie v hlavnom článku: Ekonomika Bratislavy

Bratislavský región (Bratislavský kraj) je najbohatší slovenský región a v rámci nových krajín Európskej únie je na druhom mieste (po Prahe) v poradí podľa HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily (PPS), kde dosahuje 147,9 % priemeru Európskej únie (v roku 2007), čo je 19. miesto zo všetkých regiónov Európskej únie. Je tu tradične najnižsia nezamestnanosť na Slovensku a veľa obyvateľov z iných regiónov Slovenska sem cestuje za prácou.

Priemerná mzda v Bratislavskom kraji bola v prvom až štvrtom kvartáli roku 2008 vo výške 1015,47 €[4] (30 592 Sk).

V Bratislave sídli množstvo dôležitých firiem, napríklad mobilní operátori T-Mobile a Orange, softvérové spoločnosti, ako aj automobilka Volkswagen.

Veľa dôležitých firiem sídli v biznis centrách, ktorých výstavba stále prebieha. Medzi najznámejšie patrí napríklad Bratislava Business Center V a Apollo Business Center, ktoré sa nachádzajú v mestskej časti Ružinov.

Doprava

Bližšie informácie v hlavnom článku: Doprava v Bratislave

Doprava v Bratislave je zabezpečovaná rozsiahlou infraštruktúrou mestskej a diaľkovej dopravy. Bratislava ako hlavné mesto Slovenska je významným dopravným uzlom. Väčšiu koordináciu všetkých systémov hromadnej dopravy by mala zabezpečiť Bratislavská integrovaná doprava\ od roku 2010.

Kultúra a zaujímavosti

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kultúra a zaujímavosti Bratislavy

Bratislava je kultúrne centrum Slovenska, pričom tu má sídlo niekoľko múzeí, galérií, divadiel, vedeckých a vzdelávacích inštitúcií. Bola tu založená prvá univerzita na území Slovenska, Universitas Istropolitana. Mesto samotné je jednou z najvýznamnejších slovenských turistických destinácií. Centrálna časť Starého Mesta je pamiatkovou zónou, historické jadro spolu s Bratislavským hradom a Podhradím je pamiatkovou rezerváciou.

Šport

Bratislava je jedno z mála miest na svete, ktoré majú koncentrované veľmi blízko hokejový štadión, futbalové štadióny a tenisový štadión. Na pomerne malej ploche sa nachádza Zimný štadión Ondreja Nepelu, futbalový štadión Tehelné pole a futbalový štadión Pasienky a tiež Národné tenisové centrum, Sibamac Aréna, ako aj športová hala, Inter hala Pasienky.

Futbal
Tehelné pole

Medzi najvýznamnejšie športové futbalové kluby Bratislavy patrí ŠK Slovan Bratislava (oficiálna stránka). Ostatné významné kluby sú MFK Petržalka (oficiálna stránka), FK Inter Bratislava (oficiálna stránka), FK BCT Bratislava (oficiálna stránka), FKM Karlova Ves (oficiálna stránka), MŠK Petržalka, FC Lamač a FK Lokomotíva Devínska Nová Ves.

Hokej
Samsung Aréna

HC Slovan Bratislava je hokejový majster Česko-Slovenska a niekoľkonásobný majster Slovenska. Pôsobí tu aj HK Ružinov 99.

Kanoistika

Kanoistika je zastúpená klubmi SKP-športový klub polície, UKB-Slávia UK, KVS Karlova Ves Bratislava, Vodácky klub Tatran Karlova Ves Bratislava, Vodácky klub Dunajčík Bratislava, KRK Vinohrady Bratislava a Kanoistický klub Inter .

Veslovanie

Veslovanie má zastúpenie v kluboch Veslársky oddiel Slávia STU Bratislava, Slovenský veslársky klub a ŠK Slávia Filozof.

Rodisko

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam osobností Bratislavy

Johann Nepomuk Hummel

Philipp Lenard

Viktor Oskar Tilgner

Johann Wolfgang Kempelen

Štefan Ladislav Endlicher

Ľudovít Baťán

Ján Andrej Segner

Adam Friedrich Oeser

Čestné občianstvo

Partnerské mestá

Bratislava v umení a kultúre

  • V americkom filme Peacemaker sú niektoré scény natáčané v Bratislave, no dej sa odohráva vo Viedni.
  • V americkom filme Uprising (Povstanie) su niektoré scény natáčané v Bratislave, no dej sa odohráva v Poľsku počas vojny.
  • Séria amerických filmov Hostel sa odohráva v Bratislave, no scény sú natáčané v Prahe.
  • V americkom filme Eurotrip sa dej odohráva aj v Bratislave, scény sú natáčané v Prahe.
  • V americkom filme Teror vo vlaku (Derailed) sa dej odohráva aj v Bratislave.
  • V americkom filme Dych života (The Living Daylights) sa dej odohráva aj v Bratislave, no scény sú natáčané vo Viedni.

Panoráma

Panoráma Bratislavy z Bratislavského hradu
Panoráma Bratislavy z Bratislavského hradu
Panoráma Bratislavy z Tyršovho nábrežia
Panoráma Bratislavy z Tyršovho nábrežia

Poznámky

  1. ^  rozlohou najväčšie mesto na Slovensku je mesto Vysoké Tatry

Referencie

  1. ↑ Bratislava bude mať nový most
  2. ↑ Obsadzovanie sa začalo Slamenou búdou
  3. ↑ Bratislava – Pozsony – Pressburg 1907 (Ilustrovaný sprievodca)
  4. ↑ Priemerná mzda v Bratislavskom kraji bola vyše 1015 eur

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Literatúra

Bibliografia
Monografie
  • Peter Salner: Premeny Bratislavy 1939-1993. Bratislava, Veda 1998.
  • Peter Salner a kol.: Taká bola Bratislava. Bratislava, Veda 1991.
Okresy Bratislavského kraja

Okres Bratislava I | Okres Bratislava II | Okres Bratislava III | Okres Bratislava IV | Okres Bratislava V | Okres Malacky | Okres Pezinok | Okres Senec


Mestské časti Bratislavy (17)
Flag of Bratislava.svg

Bratislava I: Staré Mesto

Bratislava II: Podunajské Biskupice | Ružinov | Vrakuňa

Bratislava III: Nové Mesto | Rača | Vajnory

Bratislava IV: Devín | Devínska Nová Ves | Dúbravka | Karlova Ves | Lamač | Záhorská Bystrica

Bratislava V: Čunovo | Jarovce | Petržalka | Rusovce
Kraje ČSSR
Praha • Juhočeský kraj (Jihočeský) • Juhomoravský kraj (Jihomoravský) • Severočeský kraj • Severomoravský kraj • Stredočeský kraj (Středočeský) • Východočeský kraj • Západočeský kraj • (od roku 1968 Bratislava) • Stredoslovenský kraj • Východoslovenský kraj • Západoslovenský kraj
Obce a osady začlenené do Bratislavy
Čunovo • Devín • Devínska Nová Ves • Dúbravka • Jarovce • Karlova Ves • Komárov • Krásna Ves • Lamač • Nivy • Petržalka • Podunajské Biskupice • Prievoz • Rača • Rusovce • Selendorf • Trnávka • Vajnory • Vrakuňa • Vydrica • Záhorská Bystrica

Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/wiki/Bratislava“

More about Bratislava: bratislava slovakia, bratislava vacation, flight to bratislava, bratislava airport, bratislava escort, bratislava castle, bratislava girl, bratislava map, bridge bratislava,

Questions for article: smalleste hus bratislava, aeroporto venecia, bratislava arms, bratislava escort, bratislava girl, bratislava map, bratislava slovacchia escorts, bratislaval escort, bratislavo hoofdstad, bratislawa, bratislawa escort

This article is from Wikipedia. All text is available under the terms of the GNU Free Documentation License.


IHS Europe: Infrared Heating Systems for Home and Business.