Article on other languages:
- يوغوسلافيا
- Yuqoslaviya
- Югаславія
- Югославия
- Yougoslavia
- Iugoslàvia
- Jugoslávie
- Iwgoslafia
- Jugoslavien
- Jugoslawien
- Γιουγκοσλαβία
- Yugoslavia
- Jugoslavio
- Yugoslavia
- Jugoslaavia
- یوگوسلاوی
- Jugoslavia
- Yougoslavie
- Iugoslavia_-_Југославија
- יוגוסלביה
- Jugoslavija
- Juhosłowjanska
- Jugoszlávia
- Yugoslavia
- Yugoslavia
- Júgóslavía
- Jugoslavia
- ユーゴスラビア
- Yugoslavia
- იუგოსლავია
- 유고슬라비아
- Iugoslavia
- Dienvidslāvija
- Југославија
- युगोस्लाव्हिया
- Yugoslavia
- Joegoslavië
- Jugoslavia
- Jugoslavia
- Jugosławia
- Jugoslávia
- Yuguslawya
- Iugoslavia
- Югославия
- Jugoslavija
- Yugoslavia
- Jugoslavija
- Југославија
- Jugoslavien
- Yugoslavia
- ยูโกสลาเวีย
- ʻIukosilāvia
- Югославія
- Nam_Tư
- 南斯拉夫
 |
del.icio.us |
 |
Digg |
 |
Furl |
 |
|
 |
Rojo |
| Add to OnlyWire |
|
|||||
| Národné motto: nie je |
|||||
 |
|||||
| Oficiálny názov - Dlhý |
Socialistička federativna republika Jugoslavija / Социјалистичка Федеративна Република Југославија |
||||
| - Krátky | Jugoslavia / Jугославиja | ||||
| Úradné jazyky | srbochorvátčina, slovinčina a macedónčina | ||||
| Hlavné mesto | Belehrad - celá krajina a Srbská SR Sarajevo - SR Bosna |
||||
| Najväčšie mesto | Belehrad | ||||
| Hlava štátu | Josip Broz-Tito
Existencia = 31. januára 1946 - 28.apríla 1992 |
||||
| Predseda vlády | {{{Predseda vlády}}} | ||||
| Rozloha - Celková |
|||||
| Susedia | Taliansko, Rakúsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Grécko, Albánsko | ||||
| Počet obyvateľov - Sčítanie 1985 |
120. miesto |
||||
| Hustota obyvateľov - Sčítanie 1985 |
80. miesto |
||||
| HDP p.c. v USD (PKS) - Stav [[{{{Rok (HDP na hlavu (PKS))}}}]] |
{{{Poradie (HDP na hlavu (PKS))}}}. miesto |
||||
| Vznik |
{{{Vznik}}} |
||||
| Forma štátu | republika | ||||
| Mena | Juhoslávsky dinár | ||||
| Gramotnosť | {{{Gramotnosť}}} | ||||
| Časová zóna |
UTC+1 (v lete UTC+2) |
||||
| Štátna hymna | {{{Štátna hymna}}} | ||||
| Medzin. kód (ISO 3166-1) | YUG | ||||
| Kód motorových vozidiel (OSN) | YU | ||||
| Internetová doména | .yu | ||||
| Smerové telefónne číslo | 38 | ||||
Juhoslávia (Jugoslavija, t. j. „krajina južných Slovanov“ vo všetkých piatich juhoslovanských jazykoch) je termín používaný pre tri rôzne politické útvary, ktoré existovali počas väčšiny 20. storočia.
Obsah |
Juhoslávia (1929-1941)
Prvým bolo kráľovstvo vytvorené v roku 1918 ako Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré 3. októbra 1929 premenovali na Juhoslávia (Juhoslovanské kráľovstvo - Kraljevina Jugoslavija). Krajina bola rozdelená na 9 bánovín (banátov): Dráva (t. j. neskoršie Slovinsko), Sáva, Vrbas, Pobrežie, Drina, Zeta, Dunaj, Morava a Vardar (neskoršie Macedónsko). Roku 1939 bola (približne) z bánovín Sáva a Pobrežie vytvorená autonómna bánovina Chorvátsko. Táto Juhoslávia zanikla roku 1941, keď ju dobyli krajiny Osi (Nemecko a Taliansko).
Juhoslávia (1945-1992)
Druhým bol štát založený bezprostredne po Druhej svetovej vojne v roku 1945 pod názvom Demokratická federatívna Juhoslávia (Demokratska Federativna Jugoslavija). Hlavné myšlienky na usporiadanie tohto štátu, najmä komunistického štátneho zriadenia, boli sformulované na zjazde antifašistických síl v Jajce v roku 1943. Už v roku 1946 bola republika premenovaná na Federatívna ľudová republika Juhoslávia (Federativna Narodna Republika Jugoslavija) a 7. apríla 1963 na Socialistická federatívna republika Juhoslávia (Socijalistička Federativna Republika Jugoslavija, SFRJ). Tento útvar sa skladal zo šiestich federatívnych republík: Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Čierna Hora a Macedónsko; Na území Srbska boli tiež dve autonómne republiky (Vojvodina a Kosovo). Štát zanikol v rokoch 1991-1992, kedy sa postupne odtrhli štyri z uvedených federatívnych republík - Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina a Macedónsko. Srbsko a Čierna Hora spolu vytvorili federatívny štát známy ako Federatívna republika Juhoslávia
Juhoslávia (1992-2003)
Tretím, územne zmenšeným útvarom (Srbsko a Čierna Hora), bola od roku 1992 Federatívna republika Juhoslávia, 4. februára 2003 reformovaná a výstižne premenovaná na Srbsko a Čierna Hora.
Nástupnícke štáty
Sú to tieto dnešné štáty:
- Bosna a Hercegovina
- Chorvátsko - uchádza sa o vstup do EÚ od roku 2003
- Macedónsko - uchádza sa o vstup do EÚ od roku 2004
- Srbsko
- Slovinsko - člen EÚ od 1. mája 2004 spolu so Slovenskom
- Čierna Hora - vyhlásila nezávislosť od Srbska 3. júna 2006
- Kosovo - odtrhlo sa od Srbska vyhlásením samostatnosti Kosovským parlamentom 17. februára 2008
Zaujímavosti
Milorad B. Protić objavil asteroid 1554 Yugoslavia a pomenoval ho podľa prvej Juhoslávie.